Prejsť na obsah
Dianí na STU

Vyše dve miliardy eur vyčlenil Brusel na podporu výskumu a inovácií na Slovensku. Balíka financií na roky 2014 - 2020 sa však zatiaľ nijaká univerzita či ústav Slovenskej akadémie vied, ale ani firma nedotkli. Dôvodom je spomalený proces schvaľovania dokumentu, ktorý má byť podmienkou na rozbehnutie nových projektov.
Univerzity, ktoré investovali do výskumu, ako napríklad Slovenská technická univerzita v Bratislave, sa obávajú, že pre výpadok financií nebudú môcť investovať do mladých vedcov.
Autor - Ľuboš Pilc, Pravda
Problémom je spor o to, kto bude celý systém toku financií riadiť. Buď rezort školstva, za ktorým stoja univerzity i predsedníctvo Slovenskej akadémie vied, alebo Úrad vlády a splnomocnenec pre výskum, čo podporujú firmy.
Čerpanie eurofondov sa tak opäť zdržuje. Minister školstva pripúšťa, že situácia je kritická. „Musíme tento problém rozlúsknuť vo veľmi krátkej dobe, inak naozaj hrozia vo vede a výskume pomerne vážne škody,“ povedal pre Pravdu minister JurajDraxler.
Hrozí aj odchod mladých vedcov do cudziny
Rektori univerzít, ktoré cez eurofondy investovali do výskumu, i predsedníctvo Akadémie upozorňujú, že pri výpadku financií z nového balíka hrozí nielen prerušenie niektorých výskumných aktivít, ale aj odchod mladých výskumníkov do cudziny. „Doteraz sa eurofondy využívali najmä na budovanie infraštruktúry, v ďalšom období by to malo byť aj na ľudské zdroje. Predpokladáme, že viac ľudí bude zamestnávaných práve z týchto zdrojov. Investície treba udržať v chode a dať ďalšie impulzy na ľudské zdroje, aby mladí neutekali a mohli na týchto zariadeniach pracovať,“ uviedol rektor Slovenskej technickejuniverzity Robert Redhammer.
Rezort podľa ministra Draxlera už pracuje na vypisovaní výziev pre nové eurofondy, problémom je však schvaľovanie tzv. Akčného plánu k stratégii inteligentnej špecializácie. Ten je predpokladom na rozbehnutie celého systému. Celkovo je pritom na oblasť výskumu a inovácií vyčlenených na sedem rokov vyše 2,2 miliardy eur – takmer miliarda hlavne na výskum a ďalších 1,2 miliardy eur na zavádzanie inovácií do praxe.
Plán, ktorý pripravoval rezort školstva spolu s rezortom hospodárstva, je už dávno hotový, sú však k nemu rôzne pripomienky. „Boli tam námietky zo zamestnávateľských združení aj z úradu splnomocnenca pre vedu. Ešte stále rokujeme o tom, ako má vyzerať konečná podoba,“ doplnil minister Draxler.
Kto bude mať v rukách opraty
Námietky sa týkajú najmä systému riadenia. Zamestnávatelia žiadajú, aby riadenie nemalo na starosti ministerstvo školstva, ale Úrad vlády – splnomocnenec pre výskum a inovácie.
Výkonný riaditeľ Klubu 500 Tibor Gregor odmieta, že by zamestnávatelia blokovali čerpanie eurofondov. „Nie je to pravda. Nie je podmienkou vypisovania výziev to, aby Slovensko malo schválený Akčný plán. Podmienkou je, aby sa vypisovali výzvy, ktoré budú v súlade so Stratégiou inteligentnej špecializácie, ktorú už má vláda schválenú,“ tvrdil Gregor.
Zároveň však trvá na tom, že celý systém má riadiť Úrad vlády, nie rezort školstva. „Model, ktorý bol vládou schválený v stratégii, spočíva v tom, že riadenie nemôže vychádzať z ministerstva školstva, ale z Úradu vlády, lebo je to nadrezortný materiál a veda a výskum je vo všetkých oblastiach – školstva, hospodárstva, zdravotníctva, pôdohospodárstva. Preto to nemôže riadiť jedno ministerstvo, ale musí to riadiť orgán, ktorý je nad ministerstvami, ktorý dokáže zakotviť a rozhodnúť o veciach, ktoré budú pre ministerstvá záväzné,“ povedal Gregor.
Naopak, Slovenská rektorská konferencia aj predsedníctvo SAV jednoznačne podporujú pôvodný návrh rezortov školstva a hospodárstva a vyzvali na jeho schválenie vo vláde. „Celé je to o tom, kto bude riadiť vedu na Slovensku a my si myslíme, že by to malo byť ministerstvo školstva, vedy a výskumu,“ povedal rektor, ktorý si neželal byť menovaný.
Čerpanie pod tlakom
Naštartovanie eurofondov je dôležité aj preto, že slovenská veda je v podstate od nich závislá, keďže štátny rozpočet je na peniaze do výskumu dosť skúpy. „Je dôležité, aby boli čo najskôr vypísané výzvy, aby sme potom nečakali. Aj teraz nám uteká posledný rok minulého obdobia eurofondov a ešte ho nemáme dočerpané,“ pripomína rektor najväčšej UniverzityKomenského Karol Mičieta.
Časový tlak sa vytvára tým, že jedno obdobie čerpania eurofondov sa v decembri definitívne končí a druhé, ktoré sa teoreticky malo začať vlani, sa ešte nespustilo. Zároveň sa blížia parlamentné voľby, a tie, ako každá výmena vlád, znamenajú podľa doterajších skúseností pol roka až rok zdržania. „Dva-tri mesiace na preklenutie sa dajú zvládnuť, ale rok je veľa, ak na projekte doteraz robilo 10 – 20 ľudí,“ vysvetlil Redhammer.
Faktom však je, že ani peniaze z predchádzajúceho sedemročného obdobia, keď bolo na vedu a výskum vyčlenených 1,2 miliardy eur, nie sú ešte dočerpané. Dôvodom bolo práve meškanie pri zmenách vlád a ministrov. „Dva razy sa menili vlády zhruba po vyše roku. Keď sa proces rozbehol, opäť sa zastavil. Pred tromi rokmi bol zas problém presvedčiť ministra, aby savysoké školy mohli uchádzať o väčšie typy projektov, aby sme mali s nimi menej administrácie, čím sa stratil asi rok. Potom dlho trvalo rozhodovanie o projektoch. Najdlhšie však čas beží pri verejných obstarávaniach,“ povedal Redhammer.
Aj podľa Mičietu majú na univerzitách ťažkú hlavu najmä pri verejných obstarávaniach. „Čerpanie nie je problém, ale verejné obstarávania. Aj preto by bolo dobré, aby sa to čo najskôr rozbehlo,“ dodal Mičieta.
Podľa údajov rezortu školstva sa zatiaľ minulo 70 percent všetkých financií určených na vedu a výskum z predchádzajúceho obdobia. V balíku zostáva ešte 356 miliónov eur, ktoré treba minúť do konca roka, inak prepadnú. „Rezort zabezpečuje všetky potrebné kroky, aby prostriedky boli do konca roka vyčerpané,“ zdôraznila hovorkyňa rezortu Beáta Dupaľová Ksenzsighová.
Podľa rektora Redhammera sa to dá stihnúť. „Zdržania, ktoré vznikli, len ukazujú, aký účinok na eurofondy má politický cyklus,“ uzatvoril Redhammer.
Draxler: Verím, že to schválime do konca júna
Ak sa problém so schvaľovaním dokumentu, potrebného pre čerpanie eurofondov, oddiali, vo vede hrozia vážne škody, upozornil v rozhovore pre Pravdu minister školstva Juraj Draxler.
Nehrozí vo vede odklad čerpania eurofondov na najbližšie roky?
Je to ďalší problém, ktorý teraz riešime. Boli sme veľmi úspešní v tom, že oba operačné programy – Výskum a inovácie aj Ľudské zdroje – boli v Bruseli schválené veľmi skoro. Mali sme naozaj dobrú pozíciu na štartovacej línii. Bohužiaľ, pri čerpaní zdrojov z operačného programu Výskum a inovácie sme v tejto chvíli brzdení tým, že ešte stále nebol schválený Akčný plán k stratégii inteligentnej špecializácie, čo je podmienka na to, aby sme mohli začať čerpať tieto zdroje. Máme intenzívne rokovania o konečnej podobe, na ktorej by sa mohli všetci zhodnúť. Ale v tejto chvíli je už situácia naozaj kritická. Musíme tento problém rozlúsknuť vo veľmi krátkej dobe, inak naozaj hrozia vo vede a výskume pomerne vážne škody. Z eurofondov sa nakúpila určitá technológia. A teraz na jednej strane ide veľmi málo peňazí do vedy cez grantový systém, ktorý by pomohol ako tak udržať v chode prevádzku a na druhej strane oddiaľujeme ešte aj to, aby do vedy a výskumu plynuli peniaze z nového programového obdobia.
Ale prečo sa to oddiaľuje?
Pri Akčnom pláne sa vynárali požiadavky o tom ako by mala vyzerať riadiaca štruktúra. Ministerstvo školstva aj rezort hospodárstva v tom majú zhodu. Riadiaca štruktúra má byť prehľadná a jednoduchá. Právomoci majú byť jasne definované na jednom aj druhom ministerstve tak, aby sa rezorty a ich vedenia mohli postaviť za to ako sa čerpá z eurofondov. Z nášho pohľadu námietky, ktoré tam boli aj z časti zamestnávateľských zväzov a požadovali zmenu riadiacej štruktúry neviedli podľa nás k tomu, aby bola prehľadná štruktúra pre riadenie. Preto sa to zaseklo.
Zaseklo sa to na zamestnávateľských zväzoch?
Boli tam námietky zo zamestnávateľských združení, podobne aj z úradu splnomocnenca pre vedu. Ešte stále rokujeme o tom ako má vyzerať konečná podoba. Snažím sa, rokoval som dlhé hodiny so všetkými zúčastnenými. Je tu tiež výzva rektorov najväčších výskumných univerzít, uznesenie Slovenskej rektorskej konferencie, ktoré požaduje, aby akčný plán tak ako bol pripravený rezortmi školstva a hospodárstva prešiel vládou, aj uznesenie predsedníctva SAV…
Takže brzdí to bývalý predseda SAV a firmy?
Sú tam rozdielne názory na koncepciu riadenia. My zdôrazňujeme, že je potrebné, aby tam bola úplne jasná a transparentná štruktúra, aby sme vedeli efektívne a rýchlo rozhodovať, pretože tieto zdroje potrebujeme čerpať. Keď sa bavíme o firemnej sfére, šlo jej o to, aby sa aj ona dostala k štrukturálnym zdrojom. Hlásim sa k tomu, sa čerpali zdroje koncepčne podľa veľkej stratégie, teda, aby tam neboli akési malé chlieviky, ktoré by viedli k tomu, že sa asymetricky čerpá len pre niektoré oblasti. Súhlasím s tým, že musíme čerpať efektívnejšie a Stratégia pre inteligentnú špecializáciu je k tomu dobrým podkladom. A podobne sa hlásim k tomu, aby sme dávali štrukturálne zdroje firemnej sfére. Zároveň je ale dôležité, aby sme mali prehľadnú štruktúru a finančné prostriedky vedeli efektívne rozdeľovať.
Kedy teda predpokladáte schválenie tohto dokumentu?
Pevne verím, že to schválime do konca júna, inak budeme mať vážne problémy.