Prejsť na obsah
Dianí na STU

"Bezpečnosť prenosu zdravotníckych dát je rovnaká „filozofická“ otázka ako bezpečnosť internet bankingu",  hovorí Fedor Lehocki.
Národné centrum telemedicínskych služieb (NCTS) združuje expertov z oblasti informačných technológií aj zdravotníctva. Vzniklo na pôde Fakulty elektrotechniky a informatiky Slovenskej technickej univerzity (STU). Od svojho vzniku spolupracovalo na niekoľkých telemedicínskych projektoch. TRENDU ich predstavil riaditeľ Fedor Lehocki.
O Národnom centre telemedicínskych služieb možno vygúgliť akurát, že vzniklo v roku 2011. Čo je teda vo všeobecnosti jeho úlohou?
Zaoberáme sa výskumom a inováciami v oblasti využitia informačno-komunikačných technológií v procese poskytovania zdravotnej starostlivosti na diaľku. Slovenská technická univerzita v Bratislave, na ktorej pôde vzniklo centrum, zabezpečuje technickú časť výskumu v tejto oblasti, naši partneri z radov zdravotníckych pracovníkov, polikliník alebo nemocníc klinickú časť.
Aké projekty od založenia máte za sebou?
Riešili sme centrá excelentnosti, kompetenčné centrá, projekty aplikovaného výskumu, aktuálne sme zapojení do projektu Centra výskumu závažných ochorení a ich komplikácií.
To sú zväčša veci, ktoré sú ešte vo vývoji. Máte niečo, čo už je uvedené do praxe?
Využitie telemedicíny v praxi už nie je záležitosťou technologickou. My techniku pripravenú máme. Skôr sú tam legislatívne výzvy – kto bude zodpovedný za používanie tohto systému alebo kto to uhradí. Ďalšia vec je, že si to vyžaduje organizačné zmeny v zdravotníckych zariadeniach vrátane zmien na úrovni technickej alebo personálnej infraštruktúry.
Odpoveď teda je, že to nezávisí od vás a bude trvať ešte dlho, kým sa niečo uvedie do praxe?
Je to otázka pár rokov. Spomeňte si, ako to bolo napríklad s mobilnými telefónmi či digitálnou televíziou – najskôr sa o tom len hovorilo, potom to malo len zopár ľudí a potom zrazu všetci. Tak je to aj s telemedicínou.
Čím sa vaše vynálezy líšia od tých, ktoré si môžeme kúpiť aj na internete?
Majú certifikáciu ako zdravotnícky prístroj. V tom prípade sú presnejšie a spoľahlivejšie.
České Národné telemedicínske centrum na svojej stránke informuje nielen o svojej činnosti, ale publikuje napríklad aj odborné materiály v tejto oblasti. Prečo nemáte webovú stránku, kde by ste propagovali svoje vynálezy?
Publicita je zabezpečená cez informácie na webových stránkach Slovenskej technickej univerzity v Bratislave. Ale aj prostredníctvom partnerského projektu Centrum výskumu závažných ochorení, ktorého nositeľom je spoločnosť Novartis. Propagácia sa necháva na spontánne šírenie.
Fungujete od roku 2011. Odvtedy by ste už mohli mať nejakú vlastnú stránku.
Informácie o NCTS nájdete na www.mhealth.sk, kde sú najaktuálnejšie informácie o našich aktivitách. V súčasnosti pripravujeme v spolupráci so zahraničnými partnermi medzinárodnú letnú školu v oblasti telemedicíny so zameraním na nositeľné monitorovacie systémy zdravotného stavu pacient a využitie big data v poskytovaní zdravotnej starostlivosti. Informácie o našej činnosti propagujú aj partneri, s ktorými spolupracujeme na výskumných projektoch, napríklad Medirex Group Academy v rámci workshopu Biomedires.
Kto sú vaši partneri?
Vznikli sme v spolupráci s kanceláriou Svetovej zdravotníckej organizácie v Bratislave, spoločnosťou IBM, Slovenskou lekárskou komorou a Fakultou elektrotechniky a informatiky STU. Pribudli partneri z radov zahraničných univerzít, priemyslu či klinických pracovísk.
Projekty, ktoré riešite, sú z vašej hlavy?
Z klinickej stránky definujú témy kolegovia z klinickej praxe a výskumu. Oni povedia, aké sú výzvy v oblasti medicíny, aké sú cieľové skupiny, na ktoré treba adresovať výskum, a kde sú medzery, ktoré by sa dali pokryť informačnými technológiami. Na základe toho im my navrhujeme riešenia.
Kto okrem vás tvorí tím NCTS?
Základ tímu tvoria kolegovia z Fakulty elektrotechniky a informatiky STU, ďalších spolupracovníkov máme z Ústavu merania SAV, ako aj zahraničných výskumníkov a kolegov z klinických pracovísk zameraných na diabetes a kardiovaskulárne ochorenia. Spolupracovníkov máme aj z komerčnej sféry.
Aký je váš ročný rozpočet a kto financuje centrum?
Financované je predovšetkým z výskumných projektov. Ďalej zo štrukturálnych fondov či z Agentúry na podporu výskumu a vývoja ministerstva školstva. Podporu nám poskytuje aj univerzita v oblasti režijných nákladov a čiastočne v zabezpečení technickej a personálnej infraštruktúry. Rozpočet je na úrovni desiatok tisíc eur. Záleží, na akých projektoch práve robíme a aký je na ne rozpočet.
Telemedicína je o vývoji moderných technológií. Nie je zároveň aj najväčším rizikom, že niečo vyvíjate dva roky, pričom za ten čas sa technológia niekam posunie?
Zoberte si autá. Tie, čo sú teraz na autosalóne, sú už z pohľadu automobilového priemyslu staré, pretože teraz robia na nových modeloch, ktoré budú na trhu o dva roky. Rovnako sme na tom aj my. My sme popredu a vyvíjame nové veci.
Nevedie to k tomu, že každé dva roky bude niekto nový klopať na dvere zdravotných poisťovní, aby preplatili ich produkt, lebo je lepší ako konkurencia?
Ja dúfam, že bude, pretože o tom sú inovácie, ktoré nás posúvajú vpred.
Dá sa telemedicína zaviesť v každej oblasti zdravotníctva?
Otázne je, ako ju chápete. Telemedicína totiž nie je len o tom, že dostanete nejakú vecičku, ktorou bude lekár na diaľku monitorovať váš zdravotný stav. Je to aj o zbieraní dát, vypĺňaní dotazníkov a ich vyhodnocovaní. Z tohto pohľadu sa dá telemedicína zaviesť naozaj v každej oblasti zdravotnej starostlivosti.
Ako prijímajú zdravotníci nové trendy?
Dnes už všetci lekári evidujú inovatívne metódy a prienik informačných technológií do zdravotníctva. Dôležitá je pre nich otázka, nakoľko im to pomôže pri liečbe pacientov. Či im to ušetrí čas, či to zvýši kvalitu starostlivosti a či to pre nich nebude predstavovať veľkú finančnú záťaž. Lekári to vyhodnocujú komplexne a pokiaľ je nastavenie telemedicínskej služby správne, spĺňa to ich očakávania, nemajú s tým problém.
A pacienti?
Každé zlepšenie poskytovanej zdravotnej starostlivosti, či už prostredníctvom nového zariadenia, lieku alebo služby, ktorú môžu využiť, vítajú. Samozrejme, ideálne je, ak to predstavuje aj čo najmenšiu finančnú záťaž pre pacienta.
Koľko prostriedkov môže telemedicína ušetriť?
Ťažko to vyčísliť, pretože telemedicína je aj o prevencii. To znamená, že viete včas zareagovať na zhoršenie zdravotného stavu alebo mu rovno zabrániť. Rovnako tak vďaka monitorovaniu pacientov v domácej liečbe možno skrátiť ich pobyt v nemocnici a ušetriť tak prostriedky na najdrahší „hotel“ na svete. Tieto peniaze sa potom môžu použiť inde, či už na prístrojové vybavenie, infraštruktúru nemocníc alebo na zlepšenie starostlivosti.
Čo otázka bezpečnosti? Niektorí lekári už pri téme elektronické zdravotníctvo (takzvaný eHealth) hovoria o úniku citlivých údajov.
Telemedicína nie je žiaden Veľký brat. Sledovanie zdravotného stavu pacientov na diaľku je vždy po vzájomnej dohode. Je pravda, že žiaden systém nie je dokonalý a každý je nabúrateľný, ale to je napríklad v určitých prípadoch aj internet banking. Samozrejme, že ľudia sú citliví na svoje zdravotné dáta, ale o čo radšej by ste boli, ak by sa niekde objavili informácie o vašom bankovom účte? Bezpečnosť údajov je na vysokej úrovni.
Ako sme na tom v porovnaní s ostatnými krajinami?
Myslím si, že sme na začiatku. To ale nie je zlé, pretože to znamená, že nemáme historicky zdedené informačné systémy. Môžeme vyvíjať na zelenej lúke a poučiť sa od zahraničných kolegov. Pokiaľ ide o výskum, tam sme porovnateľní so zahraničím.
Čo urobil štát pre telemedicínu?
Keď to vezmem z nášho pohľadu, tak zabezpečil štrukturálne fondy na vývoj a výskum.
Stačí to? Čo by mal ešte zabezpečiť?
Okrem zavedenia potrebnej legislatívy ďalšiu podporu inovácií. Výskum je proces, ktorý sa nikdy neskončí, technológie sa stále vyvíjajú. Treba preto do výskumu investovať kontinuálne.
Ktoré krajiny sú pre Slovensko vzorom?
Dánsko a Estónsko.
Kedy sa im vyrovnáme?
Môžem to hodnotiť len z našej výskumnej stránky a tam sme na tom už dnes dobre. To je otázka na iných, aby povedali, kedy budú môcť pacienti naplno využívať služby telemedicíny ako v Dánsku a Nemecku.
Fedor Lehocki (38)
Skončil Fakultu elektrotechniky a informatiky  Slovenskej technickej univerzity v Bratislave. Pôsobil ako zástupca šéfredaktora v Journal of Biomedical and Health Informatics. V súčasnosti je členom v zahraničnom Technickom výbore pre biomedicínu a eHealth. Podieľal sa na tvorbe dokumentov v oblasti elektronického zdravotníctva – Strategické ciele eHealth – kľúčový nástroj informatizácie verejnej správy v oblasti zdravotníctva na Slovensku.
Naše vynálezy majú certifikáciu ako zdravotnícke prístroje, sú tak spoľahlivejšie
-END-