Prejsť na obsah
Dianí na STU

Študenti stavebníctva reprezentovali na medzinárodnej súťaži pasívnych stavieb pre Expo 2017.
BRATISLAVA. Na svetové prvenstvo návrh slovenských študentov nestačil, no priniesol im medzinárodné uznanie a štipendium. Ema Kiabová a Roman Ruhig zo Stavebnej fakulty STU ho vytvorili iba za dva mesiace. Mali navrhnúť obytnú zónu v pasívnom štandarde pre hlavné mesto Kazachstanu. Keďže v Astane má byť o dva roky svetová energetická výstava Expo 2017, čaká množstvo návštevníkov. Ubytovacie kapacity majú byť súčasťou výstavy a museli sa prispôsobiť jej motívu. Študenti museli rátať s extrémnym podnebím, ktoré v meste prevláda. Teploty sa pohybujú od mínus 50 do plus 42 stupňov Celzia. Pod vedením architekta Pavla Paňáka dvojica vytvorila návrh, ktorý postúpil do medzinárodného výberu z konkurencie dvanástich národných návrhov. „Bola to atraktívna úloha,“ povedal Paňák.
Legenda o sestrách
Na začiatku hľadali niečo, čo je pre Kazachstan príznačné. Inšpirovali sa miestnymi legendami. „Náš návrh sa volá Tri sestry podľa legendy o troch kopcoch,“ povedala Kiabová. Legendárnu horu Okhzhetpes nahradili tri umelé kopce, v ktorých sú moderné obytné jednotky. Pripomínajú tvar hory a reprezentujú tri sestry, ktoré sa ich brat snažil ochrániť pred nepriateľskými vojakmi. Severnú stranu budov vytvára prirodzený kopec so zeleňou a verejným priestorom, na južnej sú kaskádovité byty s terasami. Z legendy študenti zachovali aj jazero. Kamennú stenu, ktorou sa snažil brat svoje sestry uchrániť, nahradili radom stromov „Naša idea bola svojská, no myslím, že správna,“ povedal Ruhig. V návrhu by nič nemenil, no ľutuje, že nebol čas dotiahnuť energetickú stránku projektu. „Snažili sme sa prepojiť energiu s filozofiou architektúry,“ povedal. Za výnimočné považujú využitie energie zo silného vetra, ktorý je pre Astanu typický. „Vháňame ho do kopca cez veterné turbíny,“ vysvetlil Ruhig. Využívajú aj slnečnú energiu na južnej strane budov, ako aj izolačné vlastnosti kopca. „Opustila sa akumulačná schopnosť masívnych konštrukcií a nahrádza sa masou zeme,“ vysvetlil Paňák.
Umenie kompromisu
Finálnemu návrhu predchádzali samostatné projekty, medzi ktorými sa dvojica snažila nájsť kompromis. „Ešte s nikým som sa v takom krátkom čase toľko nehádala,“ žartovala Kiabová. Medzinárodné kolo súťaže v Astane však pre nich bolo silnou motiváciou. „Je to obrovská spevnená plocha,“ opísal Ruhig Astanu. Oboch prekvapilo, aké bolo mesto vyľudnené. Paňák vidí dôvod v počasí aj imperiálnom prístupe pri budovaní mesta. Má ostré hranice, ktoré obklopujú močiare. „Všetky takéto nové mestá sú mŕtve, ale život si tam postupne nanesie svoje vrstvy,“ povedal. Zuzana Matkovská
Na tomto projekte vidieť, aká zvodná je grafická zdatnosť. Chytí za srdce. Pavol Paňák, architekt